Sprievodca údržbou plastov v zariadeniach na ochranu životného prostredia

Údržba plastových komponentov v zariadeniach na ochranu životného prostredia by sa mala plánovať na základe typu materiálu, prevádzkového prostredia a požiadaviek na použitie so zameraním na stav povrchu, štrukturálnu integritu, spoje a tesniaci výkon. Počas každodenného používania by sa mali plastové skladovacie nádrže, veže na čistenie výfukových plynov, potrubia na čistenie odpadových vôd a iné plastové komponenty pravidelne kontrolovať na praskliny, vydutia, deformácie, bielenie, starnutie alebo abnormálne netesnosti. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať zvarom, prírubovým spojom, ventilovým spojom a oblastiam vystaveným vysokému namáhaniu. Ak sa zistia nejaké lokalizované abnormality, príčina by sa mala okamžite analyzovať, aby sa predišlo dlhšej prevádzke zariadenia s poruchami. Pri čistení zariadenia by sa mali zvoliť vhodné metódy čistenia a čistiace prostriedky na základe plastového materiálu. Je potrebné sa vyhnúť silne korozívnym chemikáliám, ktoré môžu spôsobiť opuch, praskanie alebo zníženie výkonu, ako aj ostrým nástrojom na poškriabanie vnútorných stien zariadenia. Pre rôzne typy plastov, ako je PP, PVC, PE a PVDF, by sa metódy čistenia, prevádzkové teploty a prípustné tlaky mali určiť na základe materiálových charakteristík a príručky k zariadeniu; nemožno uplatniť jednotný štandard údržby. Súčasne by sa malo okolité prostredie zariadenia udržiavať v čistote a nečistoty, ktoré môžu ovplyvniť prepravu potrubia a prevádzku zariadenia, by sa mali okamžite odstrániť. Stabilita podpier, upevňovacích prvkov a základov by sa mala kontrolovať, aby sa zabránilo deformácii plastových komponentov v dôsledku vonkajších nárazov, vibrácií alebo nedostatočnej podpory. Pri plastových zariadeniach prevádzkovaných dlhší čas vonku je potrebné vziať do úvahy účinky ultrafialového žiarenia, erózie dažďom a teplotných zmien a podľa potreby prijať tienenie a ochranné opatrenia na spomalenie starnutia materiálu.

 

Mal by sa zaviesť systém pravidelnej údržby s kontrolnými cyklami určenými na základe dôležitosti zariadenia, korozívnosti média a skutočných prevádzkových podmienok a mali by sa viesť záznamy o údržbe. V prípade zariadení na ochranu životného prostredia, ktoré prepravujú kyslé alebo alkalické odpadové vody alebo korozívne plyny, je potrebné venovať osobitnú pozornosť kontrole potrubí, skladovacích nádrží, čistiacich veží a spojovacích bodov, či nedochádza k úniku, poškodeniu koróziou alebo lokalizovanej deformácii. Otváranie a zatváranie ventilov, stav tesnení a normálnosť nosných konštrukcií by sa mali pravidelne potvrdzovať. Pri plastových komponentoch, ktoré sú vystavené dlhodobému tlaku alebo nepretržitému zaťaženiu, by sa mala venovať osobitná pozornosť rozmerovým zmenám a štrukturálnej deformácii spôsobenej dotvarovaním materiálu, pričom sa treba vyhnúť prekročeniu konštrukčného pracovného tlaku, teploty a rozsahu zaťaženia. Keď sa na zariadení objavia praskliny, výrazná deformácia, praskliny vo zvaroch alebo netesnosti, malo by sa okamžite vypnúť podľa úrovne rizika, príslušné médiá by sa mali izolovať a kontrola a oprava by mala byť vykonaná odborným personálom. Na jednoduché opravy by sa nemalo používať obyčajné lepidlo alebo neoverené opravné materiály. V prípade zariadení s nebezpečnými chemickými médiami by sa malo pred údržbou vykonať odstavenie, evakuácia, čistenie, výmena a potrebné overenie bezpečnosti podľa prevádzkových postupov. V prípade starých alebo vážne poškodených komponentov by sa mali okamžite vymeniť na základe výsledkov testov a po údržbe by sa mali vykonať testy tesnenia alebo funkcie podľa platných požiadaviek. Vykonávaním každodenných kontrol, pravidelnej údržby, manipulácie s anomáliami a udržiavaním záznamov o údržbe je možné včas identifikovať potenciálne problémy v prevádzke zariadenia, skrátiť neplánované prestoje, predĺžiť životnosť plastových komponentov v zariadeniach na ochranu životného prostredia a zlepšiť prevádzkovú stabilitu celého systému environmentálnej úpravy.